V južnej časti stredného Slovenska, niekoľko kilometrov od hraníc s Maďarskom, leží toto krásne historické mesto. Takmer tridsaťtisícové okresné mesto je prirodzeným spoločensko-obchodným, hospodárskym a kultúrnym centrom historického regiónu Novohrad.

Prvá písomná zmienka o Lučenci je listina kráľa Bela IV. z 3. augusta 1247, v ktorej sa uvádza ako Luchunch. Lučenec bol pôvodne poddanskou obcou Divínskeho hradného panstva patriaceho do Novohradskej stolice, ale od roku 1451 sa už uvádza ako mesto (oppidium). V polovici 15. storočia ovládli mesto a jeho okolie vojská Jána Jiskru z Brandýsa, ktoré vo významnej bitke pri Lučenci (7.9.1451) zvíťazili nad početnou armádou Jána Hunaydiho. V roku 1554 -1593 sa mesto a jeho okolie dostalo pod tureckú nadvládu. Počas protihabsburských povstaní bolo v roku 1622 úplne vypálené vojskom Gabriela Bethelna. Mesto však obyvatelia znovu vybudovali a za čal sa rozvoj cechovej a remeselnej výroby.

V roku 1695 bolo Lučencu udelené panovníkom Leopoldom I. privilégium na usporiadanie jarmokov a trhov. Na boj medzi revolučnými gerilami a cisárskym vojskom doplatili opäť obyvatelia mesta vyrabovaním a vypálením. Húževnatosťou pracovitosťou obyvateľov mesto opäť vzrástlo z popola. Nastáva rozvoj priemyslu, dopravy, obchodu a Lučenec sa stáva priemyselným centrom Novohradu.

Na túto tradíciu nadviazalo mesto vybudovaním obchodno-výstavného komplexu a kongresového centra. V novodobej histórii vznikajú nové inštitúcie, peňažné ústavy, súkromné firmy a spoločnosti. Za tvorbu občiansky, kultúrne a podnikateľsky žičlivého ovzdušia získalo mesto Lučenec v roku 1996 ako prvé mesto na Slovensku, prestížnu cenu "ZLATÝ PODNIKATEĽSKÝ BIATEC"

História mesta je zhmotnená vo viacerých pamätihodnostiach a objektoch ktoré sú preň dodnes dominantné a zanechávajú svedectvo o uplatnení viacerých stavebných slohov z rôznych období. V záujme zachovania a ochrany existujúcich pamiatok bolo vyhlásené jadro mesta v roku 1991 za Mestskú pamiatkovú zónu.